Príprava adaptačných opatrení v pilotnom povodí Ondavy a Trnávky

Toto územie sa nachádza na Východoslovenskej nížine a vyznačuje sa intenzívnym poľnohospodárskym využívaním krajiny. V dôsledku zastaranej technickej infraštruktúry sú existujúce protipovodňové opatrenia z dlhodobého hľadiska nedostatočné. V rámci projektových aktivít vykonali odborníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave úvodnú rekognoskáciu oblasti. 

Územie sa nachádza v trebišovskom okrese a z východu je ohraničené riekou Ondava, zo západu riekou Trnávka a zo severu sútokom riek Topľa a Ondava (obr. 1 a 2).  Zvolené pilotné územie je vhodné na riešenie opatrení najmä preto, že okresné mesto Trebišov je nedostatočne chránené pred povodňovými prietokmi. Najvýraznejšie sa tento problém prejavil v roku 2010, keď počas prechodu povodňovej vlny (obr. 3.) došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze na pravej strane Ondavy a následnému zaplaveniu veľkej časti skúmaného územia. Súčasne sa prejavila aj nedostatočná prietoková kapacita koryta Trnávky a na dvoch miestach bolo potrebné prekopať ľavobrežnú ochrannú hrádzu a odľahčiť nadbytočný prietok do záujmového územia. 

Ďalším dôvodom výberu lokality bola potreba riešiť sucho, resp. nízku vodnatosť tokov, ktoré ohraničujú danú oblasť. Toto územie bolo v minulosti súčasťou realizácie odvodnenia Východoslovenskej nížiny (obr. 4, Šoltész, 2006) a bolo označované ako odvodňovacia sústava Hraň, pomenovaná podľa hlavnej čerpacej stanice vnútorných vôd pri obci Hraň. Tá odvádzala vnútorné vody z územia s rozlohou 102,5 km² za podpory vyššie položenej čerpacej stanice Július do Ondavy. 

Naše súčasné merania potvrdzujú, že prietoky v riekach Ondavka aj Trnávka sú nízke a je potrebné ich nadlepšovať. Z toho dôvodu začal po úvodnej rekognoskácii riešiteľský kolektív Katedry hydrotechniky STU s geodetickými meraniami morfologických pomerov jednotlivých vodných útvarov, a to vodných tokov a odvodňovacích kanálov. 

Súčasťou toho je aj digitalizácia celého záujmového územia, aby sa dali určiť miesta, v ktorých je možné navrhnúť odľahčenie prietokov pri povodniach, aké územie sa zaplaví a aký objem vody sa pritom vytvorí. V období od 1. do 5. júna 2026 boli vykonané merania na toku Trnávky v úseku od riečneho kilometra (rkm) 19,500 (sútok Trnávky a Manovho kanála) po rkm 7,000 (Zemplínske Hradište). V súčasnosti sa tieto merania vyhodnocujú. 

Ďalším krokom bude zameranie Manovho kanála, ktorý spája rieku Topľa s Trnávkou a predstavuje kľúčový vodohospodársky prvok z hľadiska nadlepšovania prietokov v Trnávke aj zásobovania pilotného územia vodou (obr. 1). Súčasne budú pokračovať merania na toku Trnávka až po jeho zaústenie do rieky Ondava (obr. 2).   

Na obrázkoch sú červenými šípkami znázornené miesta, kde je v súčasnosti možné navrhnúť a realizovať objekty, cez ktoré bude možné dosiahnuť odľahčenie prietokov na Trnávke z hľadiska protipovodňovej ochrany mesta Trebišov. Modré šípky označujú miesta, kde je možné zabezpečiť dotáciu prietokového režimu Trnávky v období sucha, resp. kde je možné vytvoriť „priestor pre vodu“, ktorý umožní zadržať vodu počas povodní a následne ju využívať a hospodáriť s ňou v období sucha. 

Snahou riešiteľského kolektívu je vytvoriť „digitálne dvojča“ pilotného územia, na ktorom budeme testovať viaceré možnosti hospodárenia s vodou a následne ich overovať výpočtom na matematickom modeli. Na základe výpočtov a zohľadnení scenárov klimatickej zmeny navrhneme a naprojektujeme potrebné objekty a opatrenia, ktoré doplnia existujúcu infraštruktúru (obr. 4 a 5) a prispejú k optimalizácii hospodárenia s vodou v pilotnom území.   

Autor: prof. Ing. Andrej Šoltész, PhD., Katedra hydrotechniky, Stavebná fakulta STU v Bratislave
Ilustračné obr.:

• Obr. č. 1, 2 – zdroj Vodohospodárska mapa SVP, š. p., graficky navrhol a upravil A. Šoltész, R. Tóth (KHTE SvF STU)
• Obr. č. 3 – zdroj Povodňová správa SVP, š. p. (2010-2011), upravil M. Leško (KHTE SvF STU)
• Obr. č. 4 -  autor M. Leško (KHTE SvF STU)
• Obr. č. 5 – autor A. Šoltész (KHTE SvF STU)